EVANJELIUM PODĽA LUKÁŠA

22. kapitola

Judášova zrada.

¹A blížil sa sviatok nekvasených chlebov, zvaný Pascha, to jest Veľká noc. ²A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa báli ľudu. ³Vtedy vošiel satan do Judáša, prímenom Iškariotského, ktorý bol z počtu tých dvanástich, ⁴a odišiel a dohovoril sa s najvyššími kňazmi a náčelníkmi chrámovej stráže o tom, ako im ho zradí. ⁵A zaradovali sa a dohodli sa, že mu dajú peniaze. ⁶A sľúbil a hľadal príhodný čas, aby im ho zradil bez zástupu.

Učeníci pripravia, a Pán jie s nimi baránka.

⁷Potom prišiel deň nekvasených chlebov, v ktorý bolo treba zabiť baránka. ⁸A poslal Petra a Jána a povedal: Iďte, prihotovte nám baránka, aby sme jedli. ⁹A oni mu povedali: Kde chceš, aby sme prihotovili? ¹⁰A on im povedal: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody; iďte za ním do domu, do ktorého vojde. ¹¹A poviete pánovi toho domu: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi? ¹²A on vám ukáže veľkú vrchnú dvoranu očalúnenú, tam prihotovte. ¹³A odíduc našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka. ¹⁴A keď nastala hodina, sadol si za stôl i dvanásti apoštolovia s ním. ¹⁵A povedal im: Túžobne som si žiadal jesť tohoto baránka s vami, prv ako by som bol trpel. ¹⁶Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, až keď sa naplní v kráľovstve Božom. ¹⁷A vezmúc kalich poďakoval a povedal: Vezmite toto a rozdeľte medzi sebou. ¹⁸Lebo hovorím vám, že odteraz už nebudem nikdy piť z plodu viniča, dokiaľ neprijde kráľovstvo Božie. ¹⁹A vezmúc chlieb poďakoval a lámal a dával im a povedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiatku. ²⁰Taktiež i kalich, keď bolo po večeri, povediac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi, ktorá sa za vás vylieva. ²¹Ale hľa, ruka môjho zradcu je so mnou za stolom! ²²A Syn človeka síce ide, tak ako je uložené, ale beda tomu človekovi, ktorý ho zrádza. ²³A oni sa začali medzi sebou dohadovať, ktorý z nich by to asi bol, ktorý by to mal urobiť.

Svár o prvenstvo. Preosievanie učeníkov.

²⁴A povstal medzi nimi aj svár o tom, ktorý z nich zdá sa byť väčším. ²⁵A on im povedal: Kráľovia národov panujú nad nimi, a tí, ktorí majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. ²⁶Ale vy nie tak, väčší medzi vami nech je ako mladší a vodca jako ten, ktorý slúži. ²⁷Lebo veď ktože je väčší - ten, kto sedí za stolom, a či ten, kto obsluhuje? Či azda nie ten, kto sedí za stolom? Ale ja som medzi vami jako ten, kto obsluhuje, ²⁸a vy ste pretrvavší so mnou v mojich pokušeniach. ²⁹A ja vám závetím, ako mne závetil môj Otec, kráľovstvo, ³⁰aby ste jedli a pili za mojím stolom v mojom kráľovstve a sedeli na trónoch súdiac dvanásť pokolení Izraelových. ³¹A Pán povedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ³²ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz obrátiš, utvrdzuj svojich bratov. ³³A on mu povedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na smrť. ³⁴A on povedal: Hovorím ti, Petre, že nezaspieva dnes kohút prv, než tri razy zaprieš, že ma neznáš. ³⁵A ďalej im povedal: Keď som vás bol poslal bez mešca, bez torby a bez obuvi, či ste aj mali niečoho nedostatok? A oni povedali: Ničoho. ³⁶Vtedy im povedal: Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podobne aj torbu; a kto ešte nemá, nech predá svoje rúcho a kúpi meč. ³⁷Lebo hovorím vám, že ešte sa to musí naplniť na mne, čo je napísané: A počítaný bol s bezbožnými. Lebo to, čo je napísané o mne, má koniec. ³⁸A oni povedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im povedal: Dosť je.

Zápas na Olivovom vrchu.

³⁹A vyjdúc išiel podľa obyčaje na Olivový vrch. A išli za ním aj jeho učeníci. ⁴⁰A keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia! ⁴¹A sám sa vzdialil od nich asi jako na dohodenie kameňom a skloniac kolená modlil sa ⁴²a vravel: Otče, ak chceš, odnes odo mňa tento kalich; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane! ⁴³A ukázal sa mu anjel s neba posilňujúc ho. ⁴⁴A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho znoj bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem. ⁴⁵A keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať od zármutku ⁴⁶a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia!

Zrada Judášova. Peter tasí meč.

⁴⁷A kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel zástup, a ten tak zvaný Judáš, jeden z dvanástich, išiel popredku pred nimi a priblížil sa k Ježišovi, aby ho bozkal. ⁴⁸A Ježiš mu povedal: Judášu, či bozkom zrádzaš Syna človeka? ⁴⁹A keď videli tí, ktorí boli okolo neho, čo bude, povedali mu: Pane, či udrieme mečom? ⁵⁰A ktorýsi jeden z nich uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho. ⁵¹A Ježiš odpovedal a riekol: Nechajte dotiaľ! A dotknúc sa jeho ucha uzdravil ho. ⁵²A Ježiš povedal najvyšším kňazom, veliteľom chrámu a starším, ktorí prišli na neho: Jako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami. ⁵³Keď som deň po dni býval s vami v chráme, nevztiahli ste na mňa rúk; ale toto je tá vaša hodina a moc temnosti.

Peter zaprie svojho Pána. Pánovo utrpenie pred Kaifášom.

⁵⁴A keď ho zajali, odviedli a voviedli ho do domu najvyššieho kňaza. A Peter išiel za ním zďaleka. ⁵⁵A keď rozložili oheň prostred dvora a posadali si dookola, Peter si sadol medzi nich. ⁵⁶A jakási dievčina, keď ho videla sedieť pri svetle, uprela na neho zrak a povedala: Aj tento bol s ním. ⁵⁷Ale on zaprel a povedal: Ženo, neznám ho. ⁵⁸A po malej chvíli iný vidiac ho povedal: Aj ty si z nich. Peter však povedal: Človeče, nie som. ⁵⁹A po čase tak asi jednej hodiny, ktorýsi iný tvrdil a hovoril: Ba, je pravda, i tento bol s ním, lebo však aj je Galilean. ⁶⁰A Peter povedal: Človeče, neviem, čo hovoríš. A naskutku, ešte kým hovoril, zaspieval kohút. ⁶¹Vtedy Pán obrátiac sa pozrel na Petra, a Peter sa rozpamätal na slovo Pánovo, jako mu povedal: Prv ako dnes zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš. ⁶²A Peter vyšiel von a plakal horko. ⁶³A mužovia, ktorí držali Ježiša, posmievali sa mu a bili ho. ⁶⁴A zakryjúc ho bili ho po tvári a pýtali sa ho a hovorili: Prorokuj, ktorý ťa to uderil! ⁶⁵Aj mnoho iného hovorili proti nemu rúhajúc sa mu. ⁶⁶A keď bol deň, sišli sa starší ľudu, najvyšší kňazi a zákonníci a odviedli ho do svojej vysokej rady ⁶⁷a hovorili: Ak si ty Kristus, povedz nám to teda! A on im povedal: Keď vám poviem, neuveríte, ⁶⁸a keď sa vás aj niečo opýtam, neodpoviete mi ani neprepustíte. ⁶⁹No, odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Moci Božej. ⁷⁰Vtedy povedali všetci: Teda si ty ten Syn Boží? A on im povedal: Vy dobre hovoríte, že ja som. ⁷¹A oni povedali: Čo ešte potrebujeme svedoctvo? Veď sami sme počuli z jeho úst.